Keď učenie dáva zmysel: Ako vyzerá práca s deťmi so špeciálnymi potrebami v praxi

Ako vyzerá každodenná práca s deťmi s autizmom? Aké metódy fungujú, čo deti najviac motivuje a prečo sú vhodné pomôcky kľúčom k pokroku? V rozhovore s učiteľkou Mgr. Natáliou Denciovou, zo Súkromnej základnej školy pre žiakov s autizmom HRDLIČKA, nahliadneme do sveta, kde má každé dieťa individuálny prístup, každý pokrok obrovskú hodnotu a kde sa učenie mení na zmysluplný a rešpektujúci proces. 

Môžete nám povedať, ako dlho pracujete s deťmi so špeciálnymi potrebami a aké typy potrieb sa vo vašej škole vyskytujú najčastejšie?

V Súkromnej základnej škole pre žiakov s autizmom HRDLIČKA pracujem od roku 2021. Naša škola funguje od 1.9.2017 a naším poslaním je výchova a vzdelávanie žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím v ročníkoch prípravný až deviaty a bez mentálneho postihnutia v ročníkoch prípravný až štvrtý. Potreby, ktoré v našej škole u žiakov s autizmom napĺňame rôznymi metódami, technikami a aktivitami sú predovšetkým výchovno-vzdelávacie potreby (individuálne výchovno-vzdelávacie programy, štruktúrované učenie, opakovanie, individuálne vytvárané pomôcky),  komunikačné potreby (vytváranie takých spôsobov komunikácie, ktoré sú funkčné nielen v školskom, ale aj domácom prostredí a využiteľné v spoločnosti), sociálne a emocionálne potreby (predvídateľnosť situácií pomocou procesuálnych schém, podpora emocionálnych výkyvov, podpora sociálnych situácií a vytváranie bezpečného prostredia), sebaobslužné potreby (nácvik čo najsamostatnejšieho fungovania v bežnom živote s pomocou alebo bez nej), personálne a podporné potreby (vzdelaný kolektív pedagógov, prítomnosť asistenta učiteľa v každej triede a spolupráca s odborníkmi).

Čo Vás priviedlo k práci s deťmi so špeciálnymi potrebami a čo Vás na tejto práci najviac baví?

Prácu so žiakmi s autizmom nemožno menovať ,,prácou,,. Nie je to práca, je to poslanie a len tak sa dá vykonávať so srdcom, dlhodobo a efektívne. Mnoho pedagógov má tendenciu rýchleho burn out syndrómu - vyhorenia aj v mladom veku. Je to z dôvodu, že toto poslanie si vyžaduje 100% čistú myseľ, racionálne rozmýšlanie aj v krízových situáciách a oduševnenie v každej situácii. Nikto nedokáže intenzívnejšie precítiť to, čo prežívame ako naši žiaci. Každá odchýlka v našom prežívaní je pre nich veľký nežiadúci stimul, ktorý sa takmer okamžite dokáže odzrkadliť na ich správaní. Nemusí ísť stále o negatívne prejavy, ale vždy je to pre nich niečo, čo v danom dni nemalo nastať a nebolo očakávané - tým ako keby ,,rušíme,, ich predvídateľnosť dňa. Aj my pedagógovia a všetci, ktorí pracujeme so žiakmi s autizmom, musíme byť silnými osobnosťami, lebo inak nemáme akýsi predpoklad do budúcnosti byť v takejto práci úspešnými. Práve toto je to, čo ma na mojej práci baví - som lepším človekom pre seba, pre okolie, ale v prvom rade pre našich žiakov. Naučila som sa regulovať svoje emócie, prežívanie a zoceliť svoju psychiku aj v bežnom živote mimo školy. Naše poslanie práce so žiakmi s autizmom je bez hraníc - bez hraníc kreativity a tvorivého myslenia - dennodenne vymýšľame individualizované úlohy, pracovné listy, aktivity, akcie a výlety tak, aby boli ,,šité na mieru,, našim žiakom - s láskou, pokorou a úctou. Najkrajšou súčasťou mojej práce sú aj tie najmenšie, ale zato najkrajšie pokroky našich žiakov, nielen tých, ktorých mám v triede, ale rovnako prežívame úspech každého nášho žiaka. Tým, že sme malá rodinná škola, máme priestor vedieť o všetkých všetko a tak je to veľmi povzbudzujúce - podporujeme sa, informujeme sa a vieme si tak veľmi flexibilne pomáhať či vymieňať informácie o žiakoch a ich pokrokoch.  Ak by som to mala zhrnúť, to najkrajšie na našej práci je to, akými ľuďmi sa stávame pri práci so žiakmi s autizmom - sme kreatívni, tvoriví, psychicky stabilní, úctiví a podporujúci našich žiakov vo všetkých ich prežívania. 

Ako s týmito deťmi vo všeobecnosti pracujete? Na čo sa najviac zameriavate (napr. motorika, logické myslenie, koncentrácia, sociálne zručnosti)?

Práca so žiakmi s autizmom je individuálna - nemožno povedať, že so všetkými sa zameriavame najviac na motoriku alebo logické myslenie a podobne. Každý žiak si vyžaduje silnejšiu podporu inej oblasti. Preto má každý žiak vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program, ktorý zohľadňuje všetky jeho osobitosti a špecifiká práce práve s konkrétnym žiakom. U každého žiaka rozvíjame všetky zručnosti a schopnosti - motoriku, logické myslenie, koncentráciu a sociálne zručnosti - ale u každého v inom pomere a inej miere. So všetkými žiakmi však máme rovnaký princíp práce. Všetci žiaci sa počas dňa riadia TEACCH programom, ktorý im pomocou symbolov znázorňuje, aké činnosti a aktivity ich v daný deň čakajú. TEACCH program má každý žiak vypracovaný individuálne každý deň podľa toho, aký program je v daný deň naplánovaný. Každý žiak sa v triede orientuje podľa svojej farby - má ňou označené svoje ohraničené pracovné miesto, svoj box s desiatou a svoje pomôcky, s ktorými pracuje. Takéto usporiadanie dňa a práce umožňuje žiakovi predvídateľnosť, bezpečie a istotu v dni. Preto majú všetky naše triedy aj rovnaký princíp usporiadania priestoru. Priestor máme rozdelený do zón - zóna oddychu, zóna spoločnej práce, zóna na vyber si aktivity, zóna na individuálnu prácu v laviciach. 

Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelíte pri práci s týmito deťmi, a čo Vám pomáha ich zvládnuť?

Najväčšou výzvou je pri našej práci, podľa môjho názoru, nie žiak, ale my sami. Naučiť sa spracúvať svoje emócie a pocity tak, aby sme aj v krízovej situácii žiaka dokázali konať racionálne. Je to o našom vlastnom nastavení a podpore celého pedagogického zboru pri riešení krízových situácií a podpore v takýchto situáciách. Naša škola a jej vedenie nám poskytuje vysokú mieru podpory - metodickej, odbornej, ale aj psychickej pri riešení otázok ako ďalej, ak sme skúsili už všetko a nič nefunguje. To znamená, že našou najväčšou podporou pri zvládaní každodenných výziev sme my sami, naši kolegovia a vedenie, ktoré nás v plnej miere podporuje a povzbudzuje pri práci. V našej škole je veľkým pomocníkom priestor, ktorý máme, pretože dokážeme krízové situácie riešiť individuálne v rôznych špecializovaných miestnostiach - v snoezelene, v herni, v stimulačnej miestnosti, v soľnom pieskovisku. 

Ako sa snažíte prispôsobiť prístup alebo metódy individuálnym potrebám každého dieťaťa?

Prístup a metódy prispôsobujeme u žiakov prostredníctvom individuálnych vzdelávacích programov a rovnako aj prítomnosťou pedagogického asistenta v triede, s ktorými si vieme rozdeliť úlohy tak, aby sme pracovali so žiakmi individuálne. Tu je veľmi dôležitý time managment a komunikácia s pedagogickým asistentom vždy po ukončení vyučovacieho dňa, kedy sa presne dohodneme ako bude nasledujúci deň prebiehať a ako usporiadame všetky činnosti žiakov tak, aby sme pracovali individuálne so žiakmi. Počet našich žiakov na triedach sa pohybuje medzi 4 až 6 žiakmi. Preto máme možnosť a príležitosť si vždy čas, priestor a spôsob práce s pedagogickým asistentom zariadiť tak, aby každý žiak mal individuálny prístup a boli všetky jeho individuálne potreby v plnej miere naplnené. 

Ako vnímate dôležitosť vhodného prostredia a pomôcok pre deti so špeciálnymi potrebami?

Vytvoriť žiakom so ŠVVP vhodné prostredie a pomôcky sú neoddeliteľnou súčasťou ich výchovy a vzdelávania. Podľa môjho názoru, pokiaľ nie sú tieto aspekty v ich výchove a vzdelávaní naplnené, nemôžeme hovoriť o efektívnom a zmysluplnom výchovno-vzdelávacom procese. Prostredie musí byť prispôsobené konkrétnej skupine žiakov, ktorej sa venujeme. U našich žiakov je to napríklad usporiadanie priestoru do spomínaných zón a vybavenie týchto zón nielen nábytkom, ale predovšetkým bezpečnostnými prvkami - mäkkými panelmi na stenách proti nárazu, ochranou rohov, poistkami nábytku, zabezpečením nábytku proti spadnutiu či nakloneniu. Čo sa týka pomôcok v našej škole pracujeme s tromi typmi pomôcok - tzv. šanónové úlohy, krabicové úlohy a zošity. Šanónové úlohy obsahujú vždy po jednom druhu úloh - úlohy na písanie fixou na fólie, ktoré sú zmazávateľné, úlohy na odlepovanie a prilepovanie pomocou suchého zipsu. Krabicové úlohy sú rôzne - na jemnú motoriku, skladanie, rozkladanie, triedenie, kategorizovanie. V zošitoch majú žiaci individuálne pripravené listy podľa učiva, ktoré preberajú - strany v zošitoch majú presnú štruktúru a usporiadanie. Väčšina týchto učebných pomôcok sú vyrábané na mieru pre žiaka a aktuálne učivo, ktoré momentálne preberá. Pri výrobe všetkých pomôcok ide o personalizované prispôsobovanie napríklad kociek z lega. Znamená to, že aj keď pomôcku kúpime, takmer vždy je potrebné ju ešte upraviť a prispôsobiť. 

Aké metódy alebo aktivity sú vo Vašej triede obzvlášť účinné pri motivovaní a zapojení detí?

Väčšina našich žiakov oceňuje senzorické hry a aktivity, ktoré stimulujú viacero ich zmyslov, preto radi využívame miestnosť snoezelen, v ktorej pracujeme s rôznymi kombináciami stimulácie zmyslov - zrak, čuch, sluch, hmat, proprioceptívny systém (uvedomovanie si vlastnej telesnej schémy). Motiváciou je pre žiakov aj hra v soľnom pieskovisku, ktoré obľubujú. Vo všeobecnosti sú to naše špecializované miestnosti, kam patrí aj herňa s interaktívnou tabuľkou alebo stimulačná miestnosť,  v ktorej nájdeme guličkový bazén s poťahom, ktorý slúži práve na uvedomovanie si vlastnej telesnej schémy, nakoľko sa žiaci môžu doň zabaliť a prepletať sa ním. Každý žiak má svoju vlastnú motiváciu - u niektorých žiakov je to obľúbený druh jedla, u niektorých žiakov sú to hračky na stimuláciu ústnej dutiny alebo na stimuláciu motoriky. 

Ako spolupracujete s rodičmi alebo ďalšími odborníkmi pri podpore detí?

S rodičmi spolupracujeme na dennej báze prostredníctvom osobnej komunikácie, ale aj rodičovských združení, či konzultačných hodín, ktoré môžu rodičia v prípade potreby využívať jedenkrát týždenne s triednym učiteľom alebo riaditeľom školy po osobnej dohode. Snažíme sa podporovať rodičov aj pri práci so žiakmi v domácom prostredí. Naša škola spolupracuje s poradenskými zariadeniami, ktoré nám poskytujú plnú odbornú pomoc v oblasti psychologickej a špeciálnopedagogickej intervencie a diagnostiky našich žiakov. Podľa potrieb komunikujeme s pedopsychiatrami, ktorí potrebujú poznať aj názor nás - pedagógov.

Ktoré vzdelávacie pomôcky používate najčastejšie a prečo?

Najčastejšie používame manipulačné pomôcky, ktoré sú zamerané na kategorizáciu - triedenie, rozdeľovanie, ukladanie podľa kritérií, či už ide o rôzne premenné alebo čísla, písmená. Ďalej sú to rôzne skladačky - skladanie slov, príkladov, čísleného radu, postupností, obrázkov a pod. Tu vieme pracovať s kockami lega, prázdnymi puzzlami, na ktoré vieme nalepiť potrebné obrazce, magnetickými skladačkami, na ktoré sa dajú nalepiť napríklad čísla, príklady, abeceda alebo písmená, ktoré budú potrebné na zloženie slov. Účelné sú pre nás rôzne menšie predmety rôznych tvarov a farieb, predmetov, ktoré vieme triediť - podľa farby, tvaru, počtu, druhu. 

Môžete uviesť konkrétnu aktivitu alebo hru s pomôckami, ktorá sa osvedčila a deti ju baví?

Opäť sa budem možno opakovať, ale je náročné povedať jednu konkrétnu aktivitu alebo hru, ktorá baví našich žiakov. Zväčša však ide o úlohy, ktoré sú jednoznačné a ich splnenie si požaduje 1 úkon - napríklad poskladať jeden obrázok, zoradiť čísla od 1 - 10, poskladať slovo. 

Ako deti reagujú na tieto pomôcky – čo ich najviac motivuje alebo zaujme?

Najviac žiakov motivuje práca s rovnakým druhom úloh, majú vo zvyku obľúbiť si napríklad magnetické skladačky. Práve tu využívame našu kreativitu a tvorivosť - poskytnúť žiakovi obľúbenú pomôcku/úlohu, ale s iným obsahom. Napríklad, ak žiak rád skladá magnetické skladačky - môže tak pomocou nich skladať slová z písmen, môže skladať príklady, triediť jednotlivé časti skladačky podľa farby, skladať rôzne tvary a pod. Pre našich žiakov je najlepšia predvídateľnosť - rovnaká hračka, ale iný obsah. Týmto spôsobom splníme aj potrebu žiaka mať rovnakú hračku, ale aj našu - naučiť sa niečo nové :)

Vidíte rozdiel v zapojení detí pri práci s pomôckami oproti tradičným metódam?

S našimi žiakmi si nedokážem predstaviť pracovať formou zošit, pracovný zošit a učebnica a k tomu frontálnym spôsobom. Nefungovalo by to, hlavne z dôvodu, že väčšina našich žiakov sú neverbálni a čítanie je len v globálnej úrovni - tzn. čítajú celé slová a nečítajú analyticko-synteticky zľava doprava. Čítajú slová, ktoré sa naučia spolu - zväčša podľa symbolov s obrázkami a ich pomenovaním. U žiakov s autizmom je využívanie rôznych druhov pomôcok pri učení alfa a omega celého vyučovacieho procesu - bez nich by sme nedokázali urobiť krok vpred. 

Ako pomôcky pomáhajú deťom dosahovať konkrétne vzdelávacie alebo sociálne ciele?

V prvom rade sú to symboly, s ktorými pracujeme počas celého dňa v škole. Každá úloha, s ktorou žiak pracuje pri práci v lavici je označená symbolom, všetko, čo žiak robí je sprevádzané vyjadrením prostredníctvom symbolu - niektorí žiaci pri použití symbolov aj pomenúvajú, čo vykonávajú, iní len použijú symbol bez verbalizácie. Ďalej sú to procesuálne schémy, ktoré prostredníctvom symbolov žiakovi ukazujú proces, ktorý bude nasledovať - napríklad príprava jedla. V našej škole má každý žiak svoj sociálny denník, ktorý znázorňuje, čo žiak rád robí, čo prežil v poslednom období. Pracujeme aj s komunikačnými knihami, ktoré obsahujú činnosti, jedlá, predmety, miesta, ľudí a pod., ktoré má konkrétny žiak rád - vie tak komunikovať s okolím, nielen v škole alebo domácom prostredí - dokáže použiť symbol v každej situácii. Ďalej sú to manipulačné a senzorické pomôcky a prispôsobené pracovné listy či pracovné zošity. Žiaci taktiež obľubujú pomôcky na vkladanie, hľadanie, vyfarbovanie vodou, magnetické kreslenie alebo hľadanie rovnakých obrázkov na princípe pexesa.

Aké výsledky alebo zmeny ste si všimli u detí vďaka využívaniu vzdelávacích pomôcok?

Lepšie porozumenie učiva a z toho vyplývajúce lepšie pochopenie zadania, väčšiu samostatnosť pri práci, dlhšie udržanie pozornosti, menšiu frustráciu, vyššiu motiváciu, pokojnejší priebeh práce a lepšiu orientáciu. 

Ak by ste mohli odporučiť jednu alebo dve pomôcky, ktoré by mala mať každá trieda, ktoré by to boli a prečo?

Určite by to boli motorické hračky - skladačky najmä magnetické, ktoré majú nespočetné množstvo využitia a prispôsobenia. Rôzne predmety na kategorizáciu. Senzorické hračky - svetelný panel a využívanie rôznych zalaminovaných obrázkov, písmen, či čísel.

Máte nejaké rady alebo tipy pre učiteľov, či rodičov, ktorí by chceli tieto pomôcky efektívne využiť doma alebo v škole?

Určite je potrebné sa nebáť improvizovať, skúšať a byť kreatívny aj v domácom prostredí. Nechajte sa inšpirovať internetom, ktorý je aj pre nás takou bezodnou studnicou nápadov. Najviac inšpirácií pre našich žiakov s autizmom nachádzame na zahraničných profiloch, ktoré sú zamerané na senzorickú hru a na senzorické aktivity. Snažíme sa našim rodičom vždy ukázať a vysvetliť s čím pracujeme a čo by mohli skúsiť aj doma, takže nebojte sa hľadať a improvizovať. Každá snaha sa cení a má zmysel :)

Ešte raz ďakujem v mene celej našej Súkromnej základnej školy pre žiakov s autizmom HRDLIČKA, Exnárova 10, 040 22 Košice, za krásny obrovský balík pomôcok pre našich žiakov. Už sa tešíme na ich využitie v triedach.