Všetko, čo potrebujete vedieť o poruchách učenia: Rady od odborníčky

Čo sú najčastejšie poruchy učenia u detí a ako sa prejavujú?

Medzi najčastejšie poruchy učenia u žiakov patrí dyslexia, dysgrafia a dysortografia, ktoré sa prejavujú problémami v čítaní (konkrétne v technike čítania, porozumení obsahu čítaného textu a v sťaženej samostatnej práci s textom), zníženou čitateľnosťou písma a vysokou chybovosťou v písomných prejavoch. V niektorých prípadoch sa k uvedeným poruchám učenia pridružuje aj dyskalkúlia, t. j. problémy v oblasti matematiky.

Vo zvýšenej miere problémy v učení súvisia s logopedickými problémami pretrvávajúcimi u detí už od predškolského veku, ako ak s poruchou pozornosti a aktivity (ADHD, príp. ADD).

Do popredia sa čoraz viac dostávajú aj deficity čiastkových funkcií v oblasti fonematického uvedomovania, zrakovej percepcie, priestorovej orientácie, intermodálneho kódovania, seriality a vyšších poznávacích procesov (pamäť, myslenie).

Ako môžu rodičia rozpoznať, že ich dieťa môže mať poruchu učenia?

Nakoľko vývinové poruchy učenia sú dedičné, vysoké riziko predstavujú rodiny, v ktorých sa problémy v učení prejavovali (príp. boli aj diagnostikované) aj u iných rodinných príslušníkov. . Ďalej je veľmi dôležitá osobná anamnéza dieťaťa (priebeh tehotenstva, samotného pôrodu, príp. akékoľvek komplikácie po pôrode, ktoré by mohli ovplyvniť vývin centrálnej nervovej sústavy).

Dôležité je všímať si celkový psychomotorický vývin dieťaťa - kedy a ako začína sedieť, či lozí po štyroch, ako sa rozvíja jeho hrubá i jemná motorika. Či prejavuje záujem o kolobežkovanie, bicyklovanie, lozenie po preliezkach, korčuľovanie a ako sa mu v tom darí. Aký má vzťah ku kresleniu, vyfarbovaniu, strihaniu, lepeniu. Či dokáže skladať puzzle, lego a iné stavebnice. Či rozlišuje pravú a ľavú stranu na svojom tele, na ploche a ako sa vie orientovať v prostredí.

Veľkú pozornosť treba venovať aj rečovým a komunikačným schopnostiam dieťaťa - kedy začína hovoriť prvé slová a tvoriť jednoduché vety, aká je jeho výslovnosť, slovná zásoba, vyjadrovacie schopnosti, porozumenie reči.

Výrazným ukazovateľom možných neskorších problémov v učení môže byť aj to,  nakoľko je dieťa motivované ku školským činnostiam:

• či si prezerá knižky, zaujíma sa o písmená a čísla, pýta sa na neznáme veci, premýšľa o nich, chce im porozumieť, rozpráva sa o nich…,
•  ako dlho sa dokáže na určitú činnosť sústrediť (či neodbieha od činnosti, či začatú činnosť neustále neprerušuje, nerobí viacero vecí naraz…),
• aké sú jeho vôľové a charakterové vlastnosti (či dokončí začatú činnosť, či hľadá pri vzniknutých problémoch iné riešenia, dokáže požiadať o pomoc a prijať ju…).

Aké sú prvé kroky, ktoré by mali rodičia podniknúť, ak majú podozrenie na poruchu učenia u svojho dieťaťa?

Najrýchlejším a najdostupnejším riešením pre rodičov pri podozrení na možnú poruchu učenia u ich dieťaťa je porozprávať sa s triednou učiteľkou. Tá ich môže ďalej skontaktovať so školským podporným tímom (ak ho na škole majú) a rodič môže o zistených problémoch v učení svojho dieťaťa komunikovať so školským psychológom i školským špeciálnym pedagógom. 

Školský podporný tím môže (so súhlasom rodiča/zákonného zástupcu) navrhnúť podporné opatrenia na 1. a 2. úrovni, ktoré by zohľadňovali zistené individuálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka (napr. zmenu cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchovno-vzdelávacom procese). Rodič potom môže písomne požiadať riaditeľa školy o poskytnutie navrhnutých podporných opatrení ich dieťaťu v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu na dohodnuté obdobie vzdelávania dieťaťa.

V prípade, že by uvedené podporné opatrenia neboli postačujúce, môže rodič s dieťaťom navštíviť ktorékoľvek Centrum poradenstva a prevencie, v rámci ktorého dieťa absolvuje odborné psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie. Na základe výsledkov z odborných vyšetrení bude dieťaťu stanovená diagnóza, odporučené podporné opatrenia na 3. a 4. úrovni, navrhnutá najvhodnejšia forma vzdelávania a dieťa môže byť zaradené aj do ambulantnej terapeutickej starostlivosti v danom poradenskom zariadení.

V niektorých prípadoch môže byť rodičovi odporučené absolvovať s dieťaťom aj ďalšie doplňujúce odborné vyšetrenia - napr. logopedické vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, pedopsychiatrické vyšetrenie či vyšetrenie u očného lekára, ORL vyšetrenie a pod.

Existujú nejaké konkrétne hry alebo aktivity, ktoré odporúčate na podporu učenia u detí s týmito poruchami?

Pri poruchách učenia je veľmi prospešné zaraďovať hry a aktivity zamerané na:

• tréning fonematického uvedomovania - slabikovanie slov, určovanie počtu slabík v slove, vyčleňovanie ľubovoľných slabík v slove, určovanie krátkych a dlhých slabík v slove, hľadanie začiatočnej a poslednej hlásky v slove, rozkladanie a skladanie slov z hlások, tvorba rýmov,
• zrakové vnímanie - hľadanie rozdielov medzi obrázkami, porovnávanie obrázkov, hľadanie prekrývajúcich sa obrázkov, dokresľovanie neúplných obrázkov, skladanie puzzlí,
• reč - rozprávanie sa o obrázku, vymýšľanie príbehov, odpovedanie na otázky, jazykolamy, prezeranie si a čítanie kníh s dieťaťom, rozvíjanie jazykového citu (nácvik správneho skloňovania, časovania, stupňovania slov),  
• pamäť - rôzne Kimove hry, pexeso, učenie sa básničiek, opakovanie slovných inštrukcií, vykonanie 3 a viacerých činností podľa slovných inštrukcií,
• pozornosť - triedenie predmetov, porovnávanie obrazcov, rôzne úlohy na dokresľovanie, vyškrtávanie, vyhľadávanie, počúvanie rozprávok.

Máte nejaké odporúčania na konkrétne metódy alebo prístupy, ktoré sa vám osvedčili pri práci s deťmi s poruchami učenia?

V rámci čítania je vhodné uplatňovať spoločné čítanie (dospelý číta súbežne s dieťaťom) a striedavé čítanie (dospelý sa môže v čítaní s dieťaťom striedať po slovách či celých vetách). Ak je textu na čítanie veľmi veľa, je vhodné predčítanie textu dospelým (dieťa text počúva a súčasne sleduje očami) a ponechanie dlhšieho času na prácu s textom. U starších detí je možné text nahrať na diktafón a deti sa učia sluchovou cestou (púšťajú si, zastavujú, pretáčajú nahrávku podľa potreby).

Pri problémoch s čitateľnosťou písma je vhodné zaraďovať rôzne uvoľňovacie a grafomotorické cvičenia, používať špeciálne upravené písacie potreby (násadky, trojhranné písacie potreby), písanky s pomocnými linajkami (príp. podložky s linajkami). Dieťa sa môže naučiť aplikovať praktické písacie písmo Comenia Script, písať tlačeným typom písma alebo starší žiaci môžu používať na písanie notebook.

Pri problémoch s aplikovaním gramatických pravidiel pri písaní je vhodné zaraďovať zrakové diktáty a doplňovačky a pracovať s kompenzačnými pomôckami (prehľady gramatiky, slovníky). Zamerať sa treba viac na teoretické vedomosti, umožniť dieťaťu odpovedať ústne a písomné prejavy hodnotiť najmä po obsahovej stránke.

Pri problémoch v matematike je vhodné vo zvýšenej miere pracovať s názorom, predstavivosťou, zamerať sa na porozumenie matematickým pojmom (napr. viac/menej, pred/za, o viac/ krát viac) a matematickým znakom (čísla, matematické znamienka, znak nerovnosti) a rozvíjať logické myslenie.

Aké typy, napríklad edukačných hračiek sú najvhodnejšie pre deti s poruchami učenia a pozornosti?

Existujú rôzne vydavateľstvá, občianske združenia, súkromné poradenské zariadenia či odborníci ako jednotlivci, ktorým je problematika detí s poruchami učenia blízka, a vďaka ktorým je v súčasnosti na trhu niekoľko edukačných pomôcok a materiálov vhodných pre prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Mnoho zaujímavých aktivít môžete nájsť na instagrame, kde p. Bleščáková pravidelne prispieva. 

Ako môže hra a zábava prispieť k vzdelávaniu detí a zlepšeniu ich školských výkonov?

Hra a zábava sú najvhodnejšími formami vzdelávania sa pre deti s problémami v učení. Z dôvodu objektívnych príčin, ktoré ich brzdia v procese vzdelávania sa, práve tieto deti nemajú pozitívny vzťah k učeniu a intelektuálnym činnostiam ako takým. Často zažívajú sklamanie z neúspechu, sú vystavované kritike a posmechu, porovnávané s inými deťmi a neschopné uspokojiť nároky a očakávania okolia.

Práve hravé aktivity môžu pomôcť odpútať ich pozornosť od problémov, motivovať ich k aktivite, učiť sa spôsobom im blízkym, primeraným tempom a nastaviť ciele aktivít tak, aby aj ony mali možnosť uspieť a získať za svoju snahu pochvalu i kladné hodnotenie.

Je niečo, čo by ste chceli odkázať rodičom, ktorí sa obávajú o budúcnosť svojich detí s poruchami učenia?

V dnešnej dobe už máme veľa dostupných informácií (prostredníctvom odbornej literatúry s vedecky podloženými informáciami, médií, sociálnych sietí) o príčinách a prejavoch porúch učenia, viacero diagnostických testov pre ich včasné odhalenie a správne stanovenie diagnóz, ako aj stimulačných programov zameraných na trénovanie čiastkových deficitov a overených metodických postupov na zmiernenie prejavov porúch učenia.

Vzdelávanie žiakov s poruchami učenia je podrobne rozpracované aj legislatívne. Prihliada na na ich špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nielen v priebehu vzdelávania na základnej škole, ale aj na strednej škole. Dokonca, ak majú žiaci s poruchou učenia dobré študijné predpoklady, sú primerane motivovaní a húževnatí, majú možnosť študovať na VŠ rovnako ako aj intaktní žiaci.

Preto by sa rodičia nemali obávať včas nadviazať spoluprácu s pedagogickými alebo odbornými zamestnancami škôl a poradenských zariadení, či vyhľadať pomoc odborníkov aj mimo rezortu školstva (napr. logopéd, neurológ, pedopsychiater…). 

Porozumenie príčinám a prejavom porúch učenia, nastavenie vhodných podporných opatrení s prihliadnutím na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa, poskytnutie včasnej odbornej starostlivosti a poradenstva všetkým zúčastneným (rodič, dieťa, učiteľ) môžu prispieť k rozvíjaniu silných stránok dieťaťa s poruchou učenia, podpore jeho sebavedomia a sebahodnoty, k zamedzeniu rozvinutia možných psychosomatických problémov (bolesť hlavy, brucha, zvracanie, znížená imunita), emocionálnych problémov (pocit bezmocnosti, zúfalstva, úzkosť, depresia) a skvalitniť jeho schopnosť socializácie (nadväzovanie kamarátskych vzťahov, začlenenie sa do kolektívu a získanie statusu plnohodnotného jedinca v spoločnosti).