Motivácia u detí - ako rozvíjať ich učebné návyky s radosťou?
Učiť sa nové veci je u deti kľúčovým faktorom pre úspech a spokojnosť v budúcnosti. Niektoré deti sa učia s ľahkosťou, iné však potrebujú motiváciu. O tom ako dosiahnuť, aby sa deti nadchli pre vzdelávanie a videli ho ako zábavu a príležitosť, sme sa pýtali školskej psychologičky Mgr. Nikoly de Almeida.
Aké sú základné princípy motivácie u menších detí? Ako spomínané princípy môžu využiť rodičia alebo aj učitelia?
Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje správanie človeka. Množstvo autorov uvádza, že mu dáva účel a smer, iní uvádzajú, že je to hybná sila, ktorá vedie k osobným, školským, pracovným či iným cieľom. Rodičia a učitelia by mali využívať motivačné prvky na základe záujmov a záľub detí. Pre menšie deti sú vzorom najmä rodičia. Častokrát deti pri hre kopírujú práve ich a ich správanie či každodenné činnosti, ktoré majú od svojich rodičov odpozorované. Ak rodičia a učitelia poznajú, čo deti majú radi, prípadne ich učebný štýl, tak dokážu zostaviť súbor aktivít alebo plán dňa, aby si dieťa dokázalo oddýchnuť, niečo sa naučiť ale aj zabaviť sa.
Je dôležité brať do úvahy aj osobnostné rozdiely u jednotlivých deťoch? Na čo je potrebné dávať pozor?
Určite áno. Ak je v triede dieťa/žiak, ktoré miluje pohyb, určite viac ocení aktivity s pohybom, prípadne rozcvičku. Na druhej strane ak dieťa rado kreslí, tak preferuje aktivity s kreslením či maľovaním. Aj rodič, aj učiteľ by mal osobnostné rozdiely poznať a na základe toho prispôsobovať jednotlivé aktivity, prípadne prispôsobiť motivačné prvky k jednotlivým aktivitám. Aktivity, ktoré deti nemajú až tak radi, je dobré obmieňať s aktivitami, ktoré obľubujú. Takže napríklad ak dieťa rado číta ale nerado precvičuje písanie, motiváciou môže byť, že po dokončení cvičenia z písanky si spolu s rodičom alebo v triede prečítajú príbeh alebo rozprávku, ktorú si vyberie. Pozor si treba dávať, aby tento spôsob dieťa nezačalo zneužívať a teda, že bude vedieť, že keď spraví to, čo treba, tak dostane akúsi odmenu.
Ako sa mení motivácia u detí v rôznych vekových kategóriách? Je dôležité prispôsobovať svoj prístup k motivácií pri deťoch v rôznom veku?
Osobne si myslím, že najľahšie je motivovať deti najmenšie. Ich motivácia je založená primárne na veciach, ktoré majú radi, prípadne na ľuďoch, s ktorými radi trávia čas. Čím sú deti staršie, tým je náročnejšie ich motivovať. Častokrát sa odporúča meniť spôsoby učenia, ktoré rodičom aj učiteľom môžu pomôcť pri motivovaní detí a žiakov.
Môžu k zlepšeniu motivácie učiť sa prispieť aj edukačné hračky, ktoré máme v ponuke? Ak áno, ktoré napríklad?
Určite áno, ak sa správne využívajú a hra s nimi je usmerňovaná rodičmi alebo učiteľmi. Z praxe viem, že v MŠ, kde som pôsobila boli veľmi obľúbené farebné prísavky Rainbow keepers, ktoré sme triedili podľa farby a snažili sme sa z nich zostaviť rôzne geometrické tvary, písmená alebo čísla. Veľmi obľúbené boli aj magnetické paličky, ktoré deti veľmi radi stavali. Častokrát sa využíva v rôznych materských školách alebo na prvých stupňoch dynamický piesok, nakoľko je hneď niekoľko aktivít ako ho využiť. Ide napríklad o odtláčanie formičiek, či rôznych postavičiek, písanie písmen a čísel do neho, robenie „koláčikov“ a podobne.
Aké sú najčastejšie chyby z pohľadu školského psychológa, ktoré rodičia robia pri pokuse motivovať svoje deti?
Zdá sa mi, že v dnešnej dobe sa rodičia snažia motivovať deti veľkými gestami, skôr materiálnymi vecami. Niekedy stačí začať maličkými vecami, ako je napríklad obmieňanie obľúbených aktivít či spoločne strávený čas ako rodina.
Aký je najlepší spôsob na udržanie dlhodobej motivácie k učeniu detí?
Neexistuje najlepší alebo zaručený spôsob. Každé jedno dieťa je iné a tým pádom je iný aj spôsob udržania motivácie. Najrýchlejšie na tieto spôsoby prídu rodičia alebo sa teda očakáva, že ich zistia najrýchlejšie. Po rodičoch sa spôsoby motivácie jednotlivých detí snažia identifikovať učitelia.
Aké sú z vášho pohľadu top 3 spôsoby motivácie u detí učiť sa?
Neviem či sú to spôsoby, ale ja si myslím, že najúčinnejšie je, keď sa do učenia zapája aj rodič, aspoň v tom nízkom veku. Nakoľko má ísť ako príklad a tým pádom má veľkú šancu, že ho bude chcieť dieťa napodobniť. Medzi ďalšie „pomôcky“ by som zaradila obmieňanie štýlov učenia, čo som už spomenula a rozhodne správne chváliť aj malé úspechy. Myslím tým ústnu pochvalu, pohladenie alebo pod.
