Ako s deťmi zvládnuť Vianoce a užiť si ich naplno?

Keď Vianoce prídu do našej obývačky (a spolu s nimi aj skutočný život) ...alebo aj „Ako si zachovať pokoj, štipku humoru a duševné zdravie počas sviatkov z pohľadu psychologičky a matky štvorročného chlapčeka.“

Hmm, dokonalé Vianoce? Možno len tie, ktoré sú tak trochu nedokonalé! Ako psychologička viem, že tlak na dokonalé sviatky je jedným z najväčších spúšťačov stresu. Ako mama ale viem, že deti vôbec netušia, čo to „dokonalé“ vlastne znamená, a úprimne, je im to úplne jedno. Pre ne sú Vianoce to, keď môžu miesiť cesto s rukami až po lakte (múku všade po podlahe si všímať nebudeme...:D), keď sa stromček nakláňa, lebo niekto (nebudeme menovať) si na spodnú vetvičku zavesil päť ozdôb naraz. A práve v týchto okamihoch sa deje to najdôležitejšie, čo vytvára „čaro Vianoc“ - sprítomnenie sa, spoločný čas a smiech, také to možno trošku „klišovité“ spomalenie sa. Lebo deti si o pár rokov nebudú pamätať, či bolo všetko vyžehlené a poukladané v skriniach, či bola každá polička utretá od prachu alebo, či sme tento rok napiekli aspoň 10 druhov koláčikov. Budú si pamätať, že sa mama smiala, keď sme zdobili medovníky tak, že po dozdobení z nich ostala na tanieri už len polka. A že to bolo celé vlastne „super“.

Majme na pamäti, že pokoj v duši nie je z obchodu. Lebo viete, najmä my ženy – mamy, sa
snažíme stihnúť všetko - darčeky, upratovanie, koláče, prácu,.... A niekde medzi tým stratíme to, čo je podstatné - pokoj. Nie ten tichý, meditatívny (to pri deťoch viacmenej nehrozí), ale taký ten vnútorný, že viem, že robím dosť. Často hovorím rodičom aj sebe: „Nemusíš stihnúť všetko. Stačí, ak stihneš byť.“ Byť s deťmi, so sebou, v prítomnosti. Aj keď je v nej trošku chaosu, neporiadku a rozsypanej múky na koberci. Veď Vianoce sú predsa o spojení, nie o výkone. A pokoj sa dá nájsť aj medzi dvomi plechmi medovníkov - ak si to my samy dovolíme.

...A čo darčeky?

Deti ich milujú - to všetci vieme. Ale to, čo si z Vianoc odnášajú najviac, nie sú materiálne
veci, ale pocity. Pocit, že sú prijímané, že ich radosť nie je „príliš hlučná“. Pocit, že aj keď
niečo rozbijú, naša láska k nim sa tým nezmenší. A práve preto tým najväčším darom, aký
im môžeme dať, je náš čas, pozornosť a pokojná prítomnosť.

Takže suma sumárum - v decembri sa psychológia stretáva s realitou v najčistejšej podobe.
Všetky tie teórie o „mindful“ prístupe (kurz v tejto oblasti však odporúčam všetkými
desiatimi) dostanú praktickú skúšku už v momente, keď ti dieťa ešte pred štedrou večerou
zahlási, že chce rozbaliť všetky darčeky hneď teraz, alebo že na medovníkoch je málo
polevy. No práve v týchto okamihoch sa skrýva šanca - učiť deti (a zároveň aj seba), že
Vianoce sú o prežívaní, nie o dokonalosti. O tom, že radosť sa dá nájsť aj v malých veciach - v spoločnom pečení, v detskom smiechu, v objatí aj keď nič nestíhame. A že aj keď to celé niekedy pripomína skôr vianočný maratón než pokojné sviatky, stále je to náš príbeh, s naším humorom, láskou a aj drobnými „katastrofami“.

Takže, ak máte pocit, že ste unavení, že nič nie je tak, ako ste si predstavovali - je to úplne v
poriadku. Vianoce nie sú skúška dokonalosti, sú pozvánka spomaliť! Lebo možno sa ten stromček fakt nakláňa, možno ste zabudli kúpiť kapra, či zabaliť ten posledný darček,...no ak je u vás doma smiech, detský výkrik „pozri, sneží!“, alebo len chvíľka ticha s teplým čajom, či punčom - to je ten skutočný zázrak Vianoc!

Mgr. Mária Spodniak Červenáková, psychologička, mama štvorročného synčeka a žena, ktorá už vie, že dokonalé Vianoce sú tie, pri ktorých sa stíha nadýchnuť a smiať sa zároveň.