5 spôsobov ako zapojiť deti do domácnosti hravo a prirodzene

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa deti s nadšením tak „hrnú“ do varenia, pečenia, utierania prachu, vysávania alebo vešania, či skladania prádla, až do momentu, kým z toho nie je povinnosť? Viac vám priblíži Mgr. Mária Spodniak Červenáková, psychológ.

V práci s deťmi si často všímam, ako veľmi túžia po pocite užitočnosti, spolupatričnosti a kompetentnosti. Domáce činnosti môžu byť krásnou príležitosťou, ako tieto potreby napĺňať, ale bez direktív, príkazov a mrzutých tvárí. Stačí zapojiť štipku hravosti a dôverovať im.

Dnes mám pre vás 5 spôsobov, ako na to:

1. Z domácich prác spoločná hra

Miesto: obývačka

Rekvizity: ponožky (páry)

Úloha: nájsť správne páry a „zosobášiť“ ich

Znie to ako nezmysel? Pre deti je to skvelá príležitosť na tréning zrakového rozlišovania, trpezlivosti a zmyslu pre humor.

Psychologický tip na záver: Keď sa deti zabávajú, uvoľňuje sa oxytocín, respektíve hormón šťastia a pohody. A v takej atmosfére sa domáce práce menia na spoločné zážitky.

2. Rola, nie príkaz

Namiesto „Uprac si izbu,“ skúste povedať: „Môžeš byť dnes šéfom upratovania! Ty vyberieš, kde začneme...“ Deti milujú, keď sa cítia dôležité. Ak im dáte malú moc nad procesom, spolupráca príde oveľa ľahšie.

Psychologický tip: Autonómia zvyšuje vnútornú motiváciu. A my predsa chceme, aby to robili preto, že chcú, a nie preto, že musia.

3. Menej je viac 

...a síce, detský výkon nehodnoďte a neporovnávajte! 

Keď trojročný syn povie, že umyje tanier, môže to znamenať, že ho len pofŕka vodou a pyšne odíde. Neumývajte ho znovu okamžite za ním, aspoň nie pred jeho očami.

Psychologický tip: Dieťa si buduje vzťah k činnosti na základe skúseností a emócií. Pochvala za snahu, v zmysle: „Páči sa mi, ako si sa do toho pustil,“ je v tomto veku silnejšia, než dokonalý výsledok.

4. Pomaly ďalej zájdeš! 

...A máme tu staré známe príslovie. Pravdou je, že deti robia veci pomalšie. A občas pritom niečo rozlejú, vysypú či rozbijú. Ale ak sa ponáhľame, oberáme ich o príležitosť naučiť sa niečo nové. Zapojenie do domácnosti môže byť tichou formou výchovy k zodpovednosti, všímavosti či vzťahu k veciam.

Psychologický tip: Deti potrebujú bezpečný priestor na omyly. Bez kritiky, s podporou a humorom.

5. (Vy)tvorte spolu rituály! 

Skúste si spolu spísať napríklad nedeľný zoznam úloh, ale pozor, buďte pritom čo najviac kreatívni a vtipní, napr. Rozlúčka s odpadkami, Hľadanie stratených ponožiek, Vodný balet s mopom,... Týždenné rituály vytvárajú predvídateľnosť a deti sa na ne môžu tešiť.

A posledný psychologický tip: Opakovanie v kombinácii s pozitívnymi emóciami upevní návyky. A čo je najkrajšie, spoločne vytvárate rodinné spomienky.

A pár slov na záver... 

Zapájanie detí do domácnosti nemusí byť len o disciplíne. Môže to byť cesta k budovaniu vzájomného vzťahu, dôvery a radosti z bežných vecí. A ak to občas nejde? Predýchajte to, pustite si hudbu, tancujte a spomeňte si, že každé „nešikovné“ umytie riadu je malý krok k veľkej zodpovednosti.