Rovnaké šance, iné potreby: Pohľad do školy pre žiakov s autizmom

V dnešnom svete inkluzívnej edukácie a vzdelávania sa čoraz viac upriamuje pozornosť aj na individuálne potreby žiakov s rôznymi druhmi špeciálnych potrieb. Medzi dôležité kroky smerom k zabezpečeniu lepšieho vzdelávania pre deti s poruchami autistického spektra je vytvorenie tried špeciálne určených pre žiakov s autizmom. Tieto triedy ponúkajú žiakom prostredie, ktoré je prispôsobené ich potrebám a poskytujú im možnosť získať individuálnu pomoc od odborníkov. V tomto článku máme vďaka pedagogickej asistentke, Mgr. Michaele Bako (MB) a triednej učiteľke Mgr. Barbare Čupkovej (BČ), možnosť nahliadnuť do jednej z týchto tried, ktorá je súčasťou Základnej školy pre žiakov s autizmom v Spojenej škole v Čadci.

Ako vyzerá typický deň vo vašej škole?  

V našej škole začína vyučovanie o 7:45. Žiaci z triedy prípravného ročníka majú 4 hodiny. Už od rána je to veľakrát veselé a hlučné, lebo niektorí žiaci sa prejavujú krikom a smiechom - dosť hlasným. V triede sa ale zvyknú upokojiť pri niektorej zo svojich obľúbených aktivít. Je veľmi náročné motivovať ich ku školským úlohám, takže tie štyri vyučovacie hodiny sú pomerne pestré. V rozvrhu má veľké zastúpenie rozvoj komunikačnej schopnosti, ale aj matematika či rozvoj sociálnych zručností. Na to sa v prípravnom ročníku dbá najviac. Samozrejme obľubujú aj predmety ako hudobná výchova, výtvarná výchova a pracovné vyučovanie, kde vždy niečo vyrábame a tvoríme. Na telesnej výchove sa veľmi radi naháňajú. Po štvrtej hodine niektorí žiaci odchádzajú domov, ostatní pokračujú v školskom klube detí, kde sa naobedujú a výchovno-vzdelavaciu činnosť s nimi ďalej robia vychovávateľky a ostatné pedagogické asistentky. (MB)

 V čom spočíva Vaša úloha pri pomoci deťom s autizmom?

V škole pracujem ako pedagogický asistent čo znamená, že pomáham triednej učiteľke počas výchovno-vzdelávacieho procesu. Ja to vnímam tak, že som akási jej pravá ruka a môže sa na mňa so všetkým obrátiť. Žiakom pomáham pri aktivitách, zadaných úlohách ale aj pri bežných a sebaobslužných činnostiach, keďže pozornosť a vnímanie týchto žiakov je veľmi narušené. V tomto smere hovorím o činnostiach ako je odprevadenie na toaletu, umývanie rúk, vyberanie desiaty z tašky, odkladanie učebných pomôcok, zapínanie vetrovky, viazanie šnúrok a iné. (MB)

Ak by ste mali opísať hlavné výzvy, s ktorými sa stretávate pri práci, aké by to boli? 

Pre mňa je najväčšou výzvou ostať v kritických situáciách pokojná. Mám aj malú dcérku, pri ktorej sa to taktiež učím a v práci so žiakmi s autizmom je to este náročnejšie, nakoľko sú tam prítomné diagnózy a žiakov je v triede šesť. Tých situácií je každý deň niekoľko, ale snažím si stále pripomínať, že ich prejavy správania výrazne neovplyvním. Snažím sa ich hlavne zvládnuť s čo najväčším pokojom, aj keď nie vždy to ide jednoducho. (MB)

Hlavnými výzvami pri práci je vymedzenie hraníc. Vedieť rozpoznať kedy dieťa skúša čo si môže dovoliť, kedy je to len vzdor, alebo je už preťažené a nezvláda situáciu. Či držať pevne hranicu za cenu frustrácie žiaka, alebo povoliť a hľadať kompromis, ktorý nie je vždy možný. (BČ)

Aké metódy a prístupy uplatňujete pri výučbe? 

Snažíme sa hlavne o individuálny prístup. V triede je žiakov šesť a my sme dve, čiže nie vždy je ten individuálny prístup možný. Využívame prvky AAK komunikácie (augmentatívna a alternatívna komunikácia) na obrázkovo - slovnej úrovni. Žiaci potrebujú stabilnú istotu v režime, pravidlách, štruktúre a zvykoch. Pochvalu a odmenu využívame ako pozitívnu motiváciu. Dbáme na rešpektovanie potrieb a pocitov žiaka s ohľadom na jeho momentálne prežívanie a psychické rozpoloženie. (BČ)

Aký je váš osobný pohľad na prácu s deťmi s autizmom?

So žiakmi s poruchami autistického spektra (PAS) pracujem len niekoľko mesiacov, ale musím povedať, že medzi všetkými tými prácami, ktorými som si prešla, zatiaľ vyniká svojou náročnosťou a zároveň tajomnosťou. Nie nadarmo sa nazývajú poruchami autistického spektra. Ide naozaj o spektrum, široký a rozmanitý rozsah príznakov. Každý žiak sa prejavuje úplne inak, každý má to svoje prežívanie a prejavy správania typické len pre neho. Preto je pri nich veľmi dôležitý individuálny prístup. (MB)

Máte nejaké rady pre tých, ktorí vychovávajú deti s autizmom alebo pre tých, ktorí by radi pomohli?

Myslím, že rodiny s deťmi s PAS alebo aj s akýmkoľvek iným zdravotným znevýhodnením to majú v našej spoločnosti veľmi náročné. Aj napriek tomu, že sa snažíme o akúsi inklúziu, nie je to vôbec jednoduché. Potrebujeme sa najskôr zmeniť my, v nastavení mysle. Prijať to, že sme všetci iní a podporovať rozmanitosť. Rodiny s deťmi s PAS potrebujú určite počuť slová podpory a podporu aj cítiť. Povedať im, že to čo robia, robia najlepšie ako vedia. A nech v tom naďalej pokračujú. Pre ľudí s poruchami autistického spektra existujú občianske združenia, kde rodiny s týmito deťmi nájdu podporu a pocit bezpečia. (MB)

Nerada by som radila, sama som začínajúca v danej problematike, len by som zdôraznila, že tu je veľmi dôležitá empatia a trpezlivosť. Neposudzovať dieťa ako "zlé", ale snažiť sa mu porozumieť. (BČ)

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí nemajú s autizmom skúsenosť?

Kým som nemala s deťmi s autizmom osobnú skúsenosť, myslela som si, že sú všetci rovnakí. Že nevedia komunikovať, že majú hlasné až agresívne prejavy správania, že sa nevedia hrať, že sú bez emócií. Každý človek a každé dieťa s poruchami autistického spektra je iné. Netreba ich škatuľkovať a už vôbec sa ich báť. Dokážu prežívať emócie prirodzene, dokonca ich nepotláčajú tak ako my, intaktná spoločnosť. Vedia sa tešiť, hnevať, smútiť, vedia sa báť. Niektorí vedia komunikovať verbálne, iní komunikujú gestami, vedia sa pritúliť, vedia rozdávať množstvo lásky. Len im to treba umožniť. (MB)

Aké je podľa vás najdôležitejšie posolstvo, ktoré by ste chceli odovzdať rodičom a ďalším, ktorí s autizmom nemajú priamy kontakt?

Neviem či je to konkrétne posolstvo, ale vždy si pripomínam, že dobro na svete je, len ho je málo počuť. A preto by som chcela povzbudiť ľudí, aby sa nebáli byť ľuďmi. Srdečnejšími, láskavejšími, tolerantnejšími. Nech dobro prekričí všetko to zlé. Prestaňme sa báť inakosti, prestaňme sa báť nepoznaného. Skúsme spraviť svet krajším miestom. (MB)